top_menu – Page 7 – jozefmares.com
Home top_menu
Category:

top_menu

Aké existenčné problémy majú média moc neviem a v zásade mi to je jedno. Z môjho pohľadu zákazníka je problém v nahraditeľnosti obsahu (tú istú správu si prečítam všade), banálnosti komentárov (od platených komentátorov) a hlavne v tom že po tom čo som dočítal som sa nič nedozvedel. Toto je problémom klasických novín a magazínov a to je myslím dôvod prečo ich čaká smutný koniec. Masa si číta zdarma (Metro, internet, letáky), prémiový obsah moc nie je. Schválne som si zobral niekoľko magazínov a všetky riešia to isté. Popisujú politický jav ale nejdu do hĺbky. Neviem nič viac ako zhrnutie. Nevidím analýzu, kto je kto, vzťahy, dôvody, nie je tam nič čo nezistím inde. Po mesiaci ak je to veľký prúser sa to aj tak dočítam na wikipedii.

V tomto mediálnom marazme komedianti vytiahli Piano. Nekúpil som. Nie je prečo. Chcem čítať niečo kde sa dozviem niečo zásadné, nové alebo sa aspoň zabavím.

Z tejto kopy nudy, priemeru a odpadu vykúka približne toto (bavím sa o CZ/SK priestore):

Oba magazíny mám predplatené. Forbes preto lebo ho čítam už viac ako rok a stále drží kvalitu, 067 preto lebo prvé číslo je síce rozpačité – zhodujem sa s Patrickom Zandlom ale potenciál tu rozhodne je a chcem aby uspel.

Všetko ostatné čo čítam vychádza v iných jazykoch a dosť sa prelína s úvodníkom Petra Koubskeho v 067. Prečítať si to môže aj zdarma tu.

Občas je potreba kúpiť niečo pre slovensku firmu v inej krajine EU. Pri nákupe subjektu registrovaného k DPH v členskom štáte EU existuje koncept že povinnosť priznať DPH prejde na kupujúceho. Na základe tohto predávajúci vystaví faktúru s 0% DPH.

Toto funguje všade kde som mal možnosť nakupovať na firmu (DE, FR, PL). Rovnako postupujem aj v ČR s jediným rozdielom – niektorý predávajúci chcú aby som doniesol “Prehlásenie o DPH” kde bude na hlavičkovom papiery s firemnou pečiatkou oznámené že povinnosť priznať DPH prechádza na mňa ako kupujúceho.

S týmto mám dva problémy – je to blbosť lebo táto povinnosť je pokiaľ viem implicitná (skontrolujú si IČ DPH v EU registroch pre VAT/DPH), a po druhé ako prišli ľudia na to že mám hlavičkový papier a pečiatku?

Pokiaľ viem pečiatka vždy slúžila iba na to aby zrýchlila vypisovanie firemných identifikačných údajov, a hlavičkový papier? V dobe Internetu keď vizitku dávam dva krát do roka? Na argument že pečiatka nezaručuje nič prišla odpoveď: “že pre istotu – pre lepšie spanie účtovníkov”.

Poučenie – firmy riadia účtovníci a kto má pečiatku z copy centra a hlavičkový papier spravený v editore vládne ďaňovému úradu.

Chutná těla

by Jozef Mares

Text obsahuje spoilery!

Vytvoriť kokteil z existencializmu, zombie hororu a love story znel ako celkom dobrý námet na humoristické dielo. Nakoniec, anotácia z Kosmas hovori:
Nechutně vtipný a zároveň dojemný horor nám nabízí netradiční pohled na těžký (ne)život jednoho existenciální krizí sužovaného zombíka. Touží po prožitcích a vzpomínkách, ale paměť mu po nesmrti příliš neslouží. Aby se vůbec dostal k nějaké duševní potravě, sežere mozek zamilovaného mladíka. Následkem tohoto činu se zamiluje do stejné holky jako jeho oběť. Příběh Romea a Julie po konci světa může začít. V únoru 2013 má premiéru americký film, natočený na motivy románu Chutná těla, s Nicholasem Houltem v hlavní roli.

Problém je že po prečítaní nemám pocit že ide ani o vtipný ani dojemný ani horor. OK, v knihe je pár dojemných momentov ako keď sa začne svet meniť po tom čo sa Júlia pobozká zombie Rómea ale rozhodne nejde o dojemnosť akú zamýšlal autor. Bol som dojatý sám nad sebou že tento gýčový moment sa neodohral niekde na prvých 20 stránkach a ja som si mohol ušetriť zbytok knihy.

Už samotná hlavná postava je prakticky definícia klišé: umelecky založená zombie, ktorá býva na letisku v opustenej 747, púšta si Franka Sinatru a nosí kravatu vo svete kde ostatné zombie iba hnijú je dosť podobná klasickým spoločensky odvrhnútým hrdinom ako umelecký upír, starý upír, odvrhnutý umelec…
K tomu si prirodzene nájde devuchu ktorá je dobre ukotvená v majoritnej spoločnosti ale niečo jej chýba, tak si zbalí zombie alternatívu. 100 krát prevarený recept na to ako predať brak puberťakom.

V celej knihe sú nanajvýš 4 pozitívne momenty, pár dobrých hlášok ale celok tragicky kríva. Definoval by som to ako mix Súmraku (aspoň z toho mála čo o ňom viem – Hipster level + 100), Romea a Júlie, tínedžerského románu a pokusu vytvoriť pár dobrých hlášok v štýle Californication.

Nevyužité dobré momenty: zombie sex, proces hnitia a vyrovnávanie sa s tým, existenciálna kríza v živote/smrti zombie.

Hodnotenie je nanajvýš na štyri uhnité prsty z desiatich.